Agrobell - strážcovia našej farmy

Strážcovia našej farmy: 

  • Border kolia - Jecky
  • Austrálske dobytkárske psy: Dongio a Bekina a ich prvé potomstvo
  • Slovenské čuvace - Meggy a Hugo

Borderská kólia (Border kolia)
Krajina pôvodu
  Anglicko a Škótsko

Borderská kólia je mimoriadne inteligentné plemeno. Pri svojom pracovnom využití sa jedince museli spoliehať na svoje vlastné schopnosti, čo z neho spravilo bystrého a nezávislého psa. Schopnosť pásť majú borderské kólie vrodený, čo sa prejavuje tým, že pasú všetko, čo sa hýbe - ovce, kravy, ale aj mačky, kačky, či deti. Je to plemeno plné energie, ktorú potrebuje zmysluplne spotrebovať. Okrem pasenia sú vhodné rôzne kynologické športy ako sú agility, tanec so psom, flyball, frisbee, športová kynológia a pod. V rukách neskúseného majiteľa sa môže z borderky stať nervózny a podráždený jedinec, pri nedostatku aktivity máva deštrukčné sklony.

Je to rýchlo sa učiace a ľahko ovládateľné plemeno s veľkou chuťou pracovať. Vďaka tomu môžeme plemeno stretnúť aj v úlohe záchranárskeho, lavínového psa, či canisterapeuta alebo psa vyhľadávajúceho drogy.

BOC je obľúbené plemeno v kynologickom športe agility

Plemeno bolo vyšľachtené ako pastiersky pes v horských podmienkach na hraniciach Anglicka a Škótska. Jeho hlavná úloha tkvela v nadháňaní stád oviec. Pri tejto činnosti využívajú pre toto plemeno špecifickú techniku - stádo fixujú pohľadom, čo na ovce pôsobí takmer ako hypnóza. Borderky sa často prikrčia, čím ovciam naznačujú skok. Spolu s fixujúcim pohľadom je toto základný spôsob práce borderských kólií pri pasení. Ďalšou špecifickou črtou tohto plemena je jeho schopnosť okamžite, aj v skoku sa otočiť do potrebného smeru a to aj v nezvyčajne ostrom uhle.

 

Austrálsky dobytkársky pes (Australian Cattle Dog)
Krajina pôvodu
  Austrália

Austrálsky dobytkársky pes, donedávna nazývaný queenslandský pätohryz, je známy svojím mocným záhryzom. Bez tejto vlastnosti by sa sotva obišiel pes, ktorý má hnať dobytok na veľké vzdialenosti austrálskou divočinou. Chov ho pripravil na život v tvrdých podmienkach. Predovšetkým je to energický vidiecky pes, s ktorým treba veľa cvičiť.

História
V 30-tych  rokoch 19. storočia sa austrálski dobytkári rozhodli vyšľachtiť nové pracovné plemeno, lebo doterajšie dobytkárske psy - povedané slovami historika austrálskych plemien - "hrýzli ako aligátory a brechali ako suchotinári". Na vytvorení austrálskeho dobytkárskeho psa sa zúčastnilo veľa psov - medzi ne pre svoju tvrdosť a mĺkvosť patrili dingovia, ďalej záhadné srdnaté plemeno označované ako smithfieldské, mramorované kólie, dalmatínske psy, austrálsky kelpie a staroanglické ovčiaky.

 Temperament
Austrálsky dobytkársky pes je inteligentné a ostražité zviera, odvážne, spoľahlivé a veľmi usilovné.

Hlava

Široká a mocná, s temenom rovnobežným s hornou časťou ňucháča. Mocná spodná čeľusť.

Oči

Strednej veľkosti, tmavohnedé a oválne.

Uši

Trojuholníkové, naširoko od seba a vzpriamené, ak je pes v strehu. Tučné kožovité uši sú zvnútra ochlpené.

Nos

Vždy čierny.

Líca

Svalnaté, ale nevyčnievajú.

Telo

Mocné, rovný chrbát a hlboký, pomerne široký hrudník.

Chvost

Pernatý, nízko nasadený. Keď je pes v pokoji, nosí ho ovisnuto s jemným ohybom. Keď je pes v strehu, zdvihnutý.

Nohy

Predné sú rovné. Zadné sú široké, so svalnatými stehnami.

Laby

Zaokrúhlené, s krátkymi klenutými a priliehajúcimi prstami. Nášľapové podušky sú tvrdé. Pazúry sú mocné.

Srsť

Hustá podsada, s drsnou, rovnou krycou srsťou, odolnou voči nečasu. Sfarbenie: červenofľakaté alebo modré, modré fľaky alebo modré bodky buď s odznakmi, alebo bez nich.

Patrí k spoľahlivým ochrancom a verným psom. K neznámym sa správa nedôverčivo, počúva na rázny povel. Výborne sa uplatňuje ako strážny pes.

Plemeno sa nazývalo aj austrálsky pätohryz alebo modrý pätohryz. Slovom pätohryz sa naráža na jeho schopnosť zaháňať stádo tým, že chmatne dobytok za nohu a uhryzne ho.

Slovenský čuvač 
Krajina pôvodu  Slovensko

Čuvač ako pastiersky a strážny pes sa choval na území Slovenska už veľmi dávno a bol známy ako tatranský čuvač. Začiatkom 20. storočia bol pomerne dosť rozšírený, ale v tridsiatych rokoch sa začal údajne hromadne vyvážať do Poľska a Nemecka.

Je to mohutný pes s hustou, polodlhou, bielou srsťou, ktorá ho dobre chráni pred nepriaznivými, až drsnými poveternostnými podmienkami. Je to inteligentný, pokojný a sebavedomý pes, dobrý strážca rodiny.

Vzhľadom a upotrebením sú mu blízke plemená maďarský kuvas a poľský podhalanský ovčiak.

Slovenský čuvač je veľmi prispôsobivý. Najlepšie je mu vonku, kde stráži dom a dvor. Je nutné sa mu dostatočne venovať, aby sa nestal príliš samostatným. Ak sa venuje veľa času a pozornosti jeho výchove, podarí sa vychovať psa, ktorý rád počúva a rád plní povely. Výchova má prebiehať harmonicky a dôsledne. Pohyb: Na psa svojej veľkosti je slovenský čuvač značne pohyblivý. Ak má k dispozícii veľký pozemok, potom si pes z veľkej časti obstará pohyb sám. Ak nie, vyžaduje dlhšie prechádzky. S dobre vychovaným slovenským čuvačom sa dá chodiť na prechádzky aj bez vodidla. Toto plemeno nenadchnú hry s loptičkou, ani podobné aktivity.